Podstata Mahagónu, Časť prvá

          Stvoriteľka sa rozhliadla po veľkej jasnej hale, vydláždenej mramorom. Cez vysoké okná, umiestnené za stĺporadiami po bočných stenách miestnosti, sa dnu predierali ostré lúče slnečného svetla. Stvoriteľka sa zhlboka nadýchla a s úľavou zistila že pach síry a dymu, ktorý ostal na Olympe po týždňovom pobyte kráľovnej pekla, konečne zmizol. Stvoriteľka sa usmiala. Olymp bol jej najobľúbenejším miestom na celom ňou vytvorenom svete a opúšťala ho iba málokedy. Naposledy odišla na týždeň. Vtedy, keď sa do honosného obydlia v oblakoch prisťahovala kráľovná pekla. Keď sa Eruvérë vrátila, všade bol dym, sírový zápach a kráľovná pekla, ktorá odmietala odísť a neustále búchala na dlhý mahagónový stôl s presvedčením, že sa jedná o recepciu. Nebolo nijakým tajomstvom že jediný člen háremu jej manžela pestuje rôzne rastlinky, z ktorých si kráľovná občas potajomky uždibne a vidí nevídané veci. Či je to recepcia, ochranka na Olympe, kamery či výťahy alebo, ako tomu bolo počas týždňa keď žila na Olympe, občas má pocit že je v hoteli a pokojne miesto obrovskej masívnej mahagónovej vstupnej brány vidí otáčacie dvere. Eruvérë stálo príliš veľa energie, kým to s kráľovnou pekla vzdala a miesto presviedčania zvolila drastickejšie metódy, ako bolo napríklad okamžité teleportovanie kráľovnej pekla v župane naspäť do podsvetia. 
          Eruvérë sa prebrala z myšlienok. Prešla cez halu a zamierila k obrovským dvojitým dverám, ktoré sa pred ňou prudko roztvorili a vyšla na balkón, odkiaľ zvykla pozorovať celý svet. Zbežne prešla zrakom po balkóne. Všade naokolo bolo nebo. Spoza horizontu sa práve dvíhalo slnko, ktoré jasným a hrejivým svetlom zaplavovalo všetko naokolo a osvetľovalo Mahagónový Strom, rastúci na kúsku trávy uprostred mramorom vydláždeného balkóna. Kvôli slnku, svietiacemu jej do očí, videla iba obrysy vysokého stromu so skrúcajúcimi sa dlhými konármi, rozvetvenými všade naokolo. Podišla bližšie v očakávaní, že uvidí hypnotizujúce červenohnedé drevo, čo miestami vytŕča na povrch cez diery v kôre, ktoré v nej narobila bohyňa fandomu. No napriek tomu, že Stvoriteľku od Mahagónu delil necelý meter, nevidela žiadne červené drevo, piliere krásy sveta. Cez vyškrabané otvory v kôre síce presvitalo drevo, no nie mahagónové. Drevo na ktoré Eruvérë zarazene hľadela, akoby nemalo farbu. Zhrozene uprela zrak na konáre stromu, ktoré sa týčili k nebesiam a s myšlienkou, že pod tou kôrou nerastie žiaden červený mahagón, sa jej zhrozenie menilo na ľútosť a tá na číru zúrivosť. Otočila sa a jedinou myšlienkou privolala bohov na Olymp.
          Ukázal sa záblesk a tri bohyne s nechápavými a mierne rozčúlenými výrazmi v tvárach sa ocitli pred Stvoriteľkou. Každá bola zjavne zahĺbená do inej činnosti. Bohyňa Fandomu držala v ruke dlhý meč pokrytý krvou, Bohyňa Normálnosti ležala a Bohyňa Času spadla na zem, pretože keď ju Stvoriteľka povolala, zrejme sedela na stoličke, ktorá odrazu zmizla. Keď sa všetky tri spamätali a pozviechali, Stvoriteľka nahnevane zvolala: "Zrada!" 
Bohyne sa na seba nechápajúc pozreli, keď v tom sa Ebony pozrela na Mahagónový Strom a náhle zmĺkla. Rýchlo k nemu pribehla a nešťastne si ho prezrela. Pozrela sa na Stvoriteľku a zvolala: "Kto to spravil?! KTO TO SPRAVIL?!" 
"NEVIEM!" zakričala Eruvérë a bohyni sa v očiach rozhostila hrôza. 
"Nech to bol ktokoľvek, pomaly ho rozpáram a..."
"Nie. Mám pripravený horší trest." skočila Stvoriteľka do reči Bohyni Fandomu
"Máš na mysli... Horý Hričov?" spýtala sa Gray preľaknuto. 
Na Olympe sa rozhostila tajomná, temná atmosféra. Štyri božské entity chvíľu mlčali. Slovné spojenie Horý Hričov spôsobovalo čierňavu aj v ich srdciach. Trvalo niekoľko minút, kým sa dalo ovzdušie ako tak do poriadku. Stvoriteľka sa nadýchla a povedala: "Každopádne, na tom nezáleží. Čo je teraz dôležité, je fakt, že niekto ukradol podstatu Mahagónu. A my ho nájdeme! Všetkými prostriedkami, ľudskými či neľudskými metódami, vypátrame toho znesvätiteľa a sama ho potrestám!" 
          Stvoriteľka zamierila k dverám, ktoré sa pred ňou rozleteli a za ňou zase s treskotom zabuchli.
Bohyne chvíľu stáli na mieste, dokiaľ neprehovorila bohyňa normálnosti: "Ehm... vie, že my sa odtiaľto nemôžeme teleportovať?"
"Neviem čo vie a čo nevie." povzdychla si zničene Ebony
"No... keby to vedela, takéto situácie by sa neopakovali tak často, ako sa opakujú." Bohyňa Normálnosti zdvihla ľavé obočie a dodala: "Čo teraz?"

Svet Viebrimaču